Plány na krátku vojnu do konca roka 1914 boli nereálne
( informácia bude postupne aktualizovaná )

Na rozpútanie vojnového konfliktu s dohodovými štátmi vypracoval nemecký generálny štáb plán tzv. bleskovej vojny. Jeho autorom bol náčelník generálneho štábu Alfred von Schlieffen. Predpokladal bojovať postupne na dvoch frontoch. Vychádzal z predpokladu, že mobilizácia armády v zaostalom Rusku bude trvať niekoľko týždňov. V tej dobe mala nemecká armáda prejsť obchvatným manévrom cez Luxembursko a Belgicko do Francúzska a využijúc momentu prekvapenia ho poraziť v priebehu 42 dní! Po dobytí Francúzska plánoval nemecký generálny štáb rýchlo presunúť jadro svojej armády na východ a poraziť Rusko. Situácia na západnom aj východnom fronte sa začala vyvíjať úplne inak než predpokladal nemecký plán - externá informácia je tu : >>>

avz1405c1
Útok francúzskej pechoty na západnom fronte v roku 1914

Bojovú činnosť začala nemecká armáda 4. augusta vpádom so Belgicka. Voľba smeru hlavného úderu bola pre francúzske velenie prekvapením, čakali ho na inom smere. V pohraničnej bitke v dňoch 21. až 25. augusta 1914 útočiace nemecké sily porazili francúzske vojsko a vtrhli na územie severného Francúzska. Pri postupe smerom na Paríž sa však francúzske vojská kládli nečakane silný odpor, pričom v operácii na rieke Marne boli v dňoch 5. až 9. septembra boli nemecké vojská v krvavých bitkách porazené. Front sa v polovici októbra zastavil a vojská oboch krajín prešli do obrany a obe strany sa striedavo za cenu vysokých strát márne pokúšali o prielom. Tzv. nemecký Blitzkrieg prešiel na zákopovú vojnu, počas ktorej sa ďalšie štyri roky takmer vôbec nemenila frontová línia. Narastali však vysoké straty na oboch stranách západného frontu - externá informácia je tu : >>>

avz1405c2
Prehliadka ruských jednotiek na haličskom fronte v roku 1914

Na východnom fronte Rusko veľmi rýchlo zmobilizovalo armádu, prisunulo ju na západ a 17. augusta až 14. októbra 1914 útočilo proti nemeckým silám vo Východnom Prusku. Napriek konečnému neúspechu ruskej armády mala jej operácia strategický význam. Nemecko muselo prisunúť na východ nemalé posily zo západného frontu a oslabiť tak svoju bojovú činnosť proti Francúzsku. Rakúsko-Uhorsko sa tiež pokúsilo využiť dočasnej prevahy svojej armády a začalo bojovú činnosť proti Rusku s cieľom udržať čo najdlhšie jeho armádu mimo vlastné územie. V bitke o Halič od 19. augusta do 21. októbra ruské sily porazili rakúsko-uhorské vojsko a obe strany v decembri 1914 prešli do obrany zhruba na čiare : Riga - Dvinsk - Koveľ -Ternopoľ - Černovci. Externá informácia je tu : >>>



Ukážka priebehu mobilizácie ruskej armády v roku 1914
( videoklip je prevzatý z You Tube )

Neúspechom sa skončil aj vpád rakúsko-uhorských vojsk do Srbska a Čiernej Hory. Po neúspešnej ofenzíve proti Srbsku, začatej 12. augusta 1914, zaútočili rakúsko-uhorské vojská v septembri znova. Belehrad dobyli až 2. decembra 1914, ale na druhý deň srbská armáda začala protiúder a vytlačila agresora až za hranice. Vojna na troch frontoch súčasne sa stala pre štáty Centra neúnosnou, lebo nedokázali získať prevahu na žiadnej z nich. Na patovú situáciu na západnom aj východnom fronte sa Nemecko rozhodlo vytvoriť jednotné velenie nemeckej aj rakúsko-uhorskej armáde. V prvom roku vojny však ani jedna strana nedosiahla stanovené si ciele. Ich plány na krátkodobú vojnu boli nereálne a konflikt nadobudol zdĺhavý charakter. Na západnom fronte došlo k prechodu od manévrového k pozičnému spôsobu vedenia bojovej činnosti. Externá informácia o bojoch na srbskom fronte v roku 1914 je tu : >>>

( administrátor použil fotografie aj z Wikipedie )


<<<  späť
Vložené 15. 08. 2015