Nacistom sa nepodarilo zrealizovať ich plány na dobytie Britských ostrovov
avz1503ab avz1503a avz1503a avz1503a avz1503fa

Vývoj bitky o Atlantik na začiatku leta 1940
( informácia bude postupne rozšírená )

Do roku 1940 mali vojnové loďstvá Veľkej Británie a Francúzska nad novou nemeckou Kriegsmarine strategickú prevahu. Kriegsmarine najmä svojou silou nebola súperom vojnovým loďstvám Británie a Francúzska, ktorých výhodná geografická poloha umožňovala prerušiť nemecké námorné spojenie so svetom. Ovládanie prístavov, uholných staníc a úžin loďstvami západných veľmocí prerušilo nemecký oceánsky obchod. Po vstupe Veľkej Británie do vojny uzatvorila Doverskú úžinu a zamínovaním aj hliadkovaním v Severnom mori blokovala plavby nemeckých lodí. Nemecko sa bez väčšieho úspechu pokúsilo potápať britské obchodné lode tzv. pomocnými krížnikmi a malými pobrežnými ponorkami. Najúspešnejšie bolo použitie námorných mín, ktoré kládli nemecké pobrežné ponorky - do apríla 1940 potopili 128 lodí, čo predstavovalo tretinu strát Spojencov a neutrálnych zemí za celú dobu vojny ! Viac je tu : >>>

avz1503mf5
Operačný priestor nemeckých ponoriek zo západného Francúzska

Situácia sa však zásadne zmenila po nemeckej okupácii Nórska a severného aj západného pobrežia Francúzska, keď nemecké vojnové lode, ponorky a bombardéry mohli operovať z výhodnejších základní ďaleko do severného Atlantiku. Nemci začali potápať predovšetkým spojenecké obchodné lode, lebo Britské ostrovy boli závislé na dovoze surovín a potravín, ako aj na preprave pohonných hmôt, munície a techniky pre ozbrojené sily doma aj v zahraničí. Hrozba nemeckej invázie na Britské ostrovy si vyžiadala držať veľkú silu vojnového loďstva doma aj na úkor krytia a ochrany konvojov obchodných lodí. Vstup Talianska do vojny si vyžiadal vyslať časť vojnového loďstva aj do Stredomoria a donútil obchodné lode k plavbám po dlhej trase okolo mysu Dobrej nádeje.

avz1503mf6
Stredomorské bojisko po vstupe Talianska do vojny s Britániou
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Obsadenie francúzskych atlantických prístavov ušetrilo nemeckým aj talianskym ponorkám týždne plavieb. Na začiatku zo základní operovalo 30 nemeckých ponoriek, ich počet však postupne vzrástol a pripojilo sa k nim aj 18 talianskych ponoriek. Ponorky operovali na začiatku roka po 25. stupeň západnej dĺžky, ale keď sa bitka o Atlantik stupňovala, ich oblasť činnosti sa neustále zväčšovala. Z nórskych letísk operovali letecké jednotky, ktoré mohli útočiť až 1400 km do hĺbky Atlantického oceánu. K výpadom sa pripravovali nemecké bojové lode Scharnhorst a Gneisenau aj ťažký krížnik Admiral Scheer. Cvičné plavby v Baltskom mori absolvovala bojová loď Bismarck a ťažký krížnik Prinz Eugen.



Prenasledovanie zistenej nemeckej ponorky ochranou konvoja
( videoklip je prevzatý z You Tube )

Koncom mája 1940 vyplávala z nových základní do Atlantiku prvá vlna nemeckých ponoriek. Mnoho spojeneckých obchodných lodí v tej plávalo dobe cez oceán samostatne, bez využitia ochrany konvojov. Nemecké ponorky boli vybavené rádiovými zameriavačmi a hydrofónmi. Využívali aj informácie leteckého a agentúrneho prieskumu. V júli 1940 nemecké ponorky potopili 64 obchodných lodí, resp. 260 tisíc ton lodného priestoru, čo predstavovalo do tej doby najväčšiu mesačnú stratu od začiatku vojny. Masové potápanie lodí plávajúcich cez Atlantik pokračovalo celý august a straty prekonali spojenecké kapacity na stavbu nových lodí. Avšak 80 % v tej dobe potopených obchodných plavidiel boli obchodné lode, plávajúce nezávisle na konvojoch. Ponorkám ich stačilo len nájsť ich obchodné trasy a strieľať.

avz1503fw avz1503fx
Bunker pre ponorky a útok nemeckej ponorky na obchodnú loď
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Druhá bitka o Atlantik bola jednou z najdlhších a najdôležitejších kampaní druhej svetovej vojny. Trvala po celú vojnu a pre západný front aj prežitie Veľkej Británie je považovaná za rozhodujúce stretnutie. Bitka o Atlantik vrcholila v polovici roku 1940 a pokračovala s rôznou intenzitou do konca roku 1943.

Odkazy na podrobnejšie externé informácie, uverejnené na stránkach Wikipédie. Ich zoznam a aktívne adresy sú tu : >>>

( administrátor použil fotografie a mapy aj z wikipedie )


<<<  späť na predchádzajúcu informáciu
Vložené 17.07.2015 - Upravené 11.08.2015