Informácie o aktivitách Klubu vojenskej histórie protifašistického odboja
TN-ský hrad TN-ská brána znakSZPB Štúrovci PK OS SR TN

81. výročie ukončenia vojny v Európe oslávili Trenčania 10. apríla 2026
(1. príloha k informácii č.531)

Ctení hostia, milé dámy, vážení páni a milá mládež !

Srdečne Vás vítam v mene organizátorov aj svojom na dnešnom stretnutí pri tomto pamätníku, aby sme si pripomenuli 81. výročie akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka.

Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka bol právny dokument, podľa ktorého prebehla bezpodmienečná kapitulácia ozbrojených síl nacistického Nemecka, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Bola to najrozsiahlejšia vojna v histórii ľudstva, ktorú v Európe vyvolalo Hitlerom ovládané Nemecko a Mussoliniho Taliansko. Trvala 2194 dní a zahynulo viac ako 60 miliónov ľudí, 37 miliónov z nich boli civilisti. Najväčšie straty utrpel vtedajší Sovietsky zväz – asi 26 miliónov osôb.

Dohoda medzi Spojencami o požiadavke bezpodmienečnej kapitulácie nepriateľa vzišla už počas konferencie v Casablance v januári 1943, keď o požiadavke bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka, Talianska a Japonska informoval médiá americký prezident Franklin Delano Roosevelt.

Po samovražde nacistického diktátora Adolfa Hitlera, dobytí Berlína Červenou armádou, kapitulácii nemeckých vojsk v Taliansku 2. mája 1945 a na severnom úseku západného frontu 4. mája 1945 vyslala nová nacistická ríšska vláda svojich delegátov na veliteľstvo spojeneckých expedičných síl vo francúzskom Remeši. Kabinet ríšskeho prezidenta Karla Dönitza mal v úmysle zložiť zbrane len pred západnými spojencami a pokračovať v bojoch na východnom fronte.

Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných síl generál Dwight. D. Eisenhower si však bol vedomý amerických a britských záväzkov voči Sovietskemu zväzu. Preto ďalšiu čiastočnú kapituláciu odmietol a trval na bezpodmienečnej kapitulácii nemeckých ozbrojených síl na všetkých frontoch. Dönitzovým vyslancom pohrozil, že v opačnom prípade spojenecké armády uzavrú svoje línie a zabránia v ďalšom pohybe nemeckými vojakom a civilnému obyvateľstvu, ktoré utekalo na západ pred postupujúcimi sovietskymi vojskami. Generál Jodl s poverením bezpodmienečnú kapituláciu podpísať mal iba jedinú podmienku: kapitulácia mala začať platiť až o 48 hodín, aby mohli byť jednotkám vydané príslušné rozkazy. Podpisový akt skončil o tretej hodine 7. mája 1945. Jodl sa v ňom zaviazal, že odpor nemeckej armády skončí do 23:01 nasledujúceho dňa.

Prvý akt kapitulácie Nemecka za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov podpísal vo francúzskom Remeši 7. mája 1945 o 02:41 nemecký generál A. Jodl, zástupca náčelníka OKW (Oberkommando der Wehrmacht) a americký generál W. Bedell Smith. Podľa dohôd mali nemecké ozbrojené sily zložiť zbrane 8. mája o 23:01 stredoeurópskeho času. Vzhľadom na neprítomnosť vyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu sa nemecká bezpodmienečná kapitulácia opakovala 8. mája v Červenou armádou dobytom a obsadenom Berlíne.

Za Nemecko kapituláciu podpísal Dönitzom splnomocnený náčelník najvyššieho velenia nemeckých ozbrojených síl (OKW) maršal Wilhelm Keitel, Sprevádzali ho aj admirál von Friedeburg (za námorníctvo) a generálplukovník Stumpff (za letectvo).

Za Sovietsky zväz podpísal akt kapitulácie najvyššie postavený predstaviteľ štábu vrchného velenia maršal Georgij Žukov; za USA generál letectva Carl A. Spaatz, za Spojené kráľovstvo britský maršál letectva a zástupca hlavného veliteľa spojeneckých vojsk v Európe Arthur Tedder, za Francúzsko Jean Marie de Lattre de Tassigny.

Kapitulačné podmienky boli rovnaké ako v Remeši - nemecké ozbrojené sily mali zložiť zbrane 8. mája o 23:01 stredoeurópskeho času. Podľa moskovského času už bola už hodina po polnoci nasledujúceho dňa. Druhá svetová vojna v Európe preto oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 hodine. V Sovietskom zväze bol však vzhľadom na časový posun za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj.

Organizovaný odpor nemeckých ozbrojených síl v Európe sa oficiálne skončil. Boje menších skupín nemeckých vojsk, pokúšajúcich sa prebojovať do zajatia k západným spojencom, pokračoval na československom území (najmä v západných Čechách) do 12. mája 1945. Vojna proti Japonsku pokračovala až do 2. septembra 1945 po zvrhnutí atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki spoločne s rozsiahlou inváziou Červenej armády do Mandžuska.

Ďakujem Vám za pozornosť!

(Text: M. Ondráš)

<<< späť na info-531
Vložené 9.5.2026 - Aktualizované 15.5.2026