Po maďarskom "nájazde" Slovensko podpísalo "ochrannú zmluvu" s Nemeckom
ob.0986a obr.14293 obr.0987 ob.0986c ob.0986c

Maďarsko-slovenský konflikt a "ochranná zmluva" s Nemeckom
( udalosti z marca a apríla 1939 )

Po vyhlásení tzv. Slovenského štátu 14. marca 1939 bola vymenovaná jeho vláda na čele s dekanom Jozefom Tisom. Maďarské vojská 23. marca zaútočili z už okupovaného územia Podkarpatskej Rusi na východnú hranicu Slovenska. Začal sa maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt (tzv. "Malá vojna"), ktorý sa oficiálne skončil podpísaním dohody o demarkačnej čiary na východe Slovenska. 23. marca Slovenský štát uzavrel s Nemeckou ríšou "Ochrannú zmluvu", ktorou sa slovenská vláda zaviazala uskutočňovať svoju zahraničnú politiku v úzkej zhode s s nemeckou vládou a brannou mocou.

obr.0986a obr.0987
Tiso s Hitlerom v Berlíne a obrnenec po boji s Maďarmi v marci 1939

V ranných hodinách zaútočili 23. marca 1939 jednotky maďarskej armády v troch prúdoch na územie východného Slovenska. Dosiahli čiaru Stretava - Sobrance a priblížili sa k Stakčínu. Maďarská vláda sa pokúsila využiť situáciu po rozpade čs. štátu ešte pred podpisom slovensko-nemeckej ochrannej zmluvy na pripojenie čo najväčšej časti východného Slovenska k Maďarsku. Budapešť získala súhlas od Nemecka s prvým krokom tohto pokusu (tzv. malým riešením) t.j. zabratím 10. až 15. km širokého pásma územia na východe Slovenska smerom k Poľsku. Maďarsko predpokladalo, že rodiaca sa slovenská armáda nebude ešte schopná zasiahnuť, čím by sa otvorila možnosť ďalšieho postupu až po Poprad. Podrobnejšie informácie a 2. časť dokumentu na video sú uvedené tu : otvoriť >>>



( 1. časť dokumentu na video je prevzatá z YouTube )

Slovensko rozlohou 38 055 km2 a počtom obyvateľov 2 655 596 (v roku 1940) patril k najmenším štátom v Európe. Jeho suverenita bola od začiatku obmedzená ochrannou zmluvou s Nemeckom z 23. marca 1939. Slovenský štát sa v nej zaviazal viesť zahraničnú politiku v súlade so záujmami nemeckej vlády a Nemecko si presadilo dohľad nad výstavbou slovenskej armády, ktorá sa mala organizovať „v úzkej zhode s nemeckou brannou mocou“. Nemecká ríša ochrannou zmluvou prebrala ochranu nad politickou nezávislosťou a integritou Slovenského štátu, ale zároveň spochybnila a oklieštila jeho územnú celistvosť vytvorením tzv. ochrannej zóny (Schutzzone) :

0872c.jpg
Mapa Slovenského štátu po odstúpení území Nemecku (1 a 4) Maďarsku
viedenskou arbitrážou (2) aj Malej vojne (3) vytvorení ochrannej zóny (5)

Zónu tvorila veľká časť územia západného Slovenska vymedzená hranicou s Protektorátom Čechy a Morava, z druhej strany od Devína po východných okrajoch Malých Karpát k Novému Mestu nad Váhom a odtiaľ po pravom brehu Váhu a Kysuce k Jablunkovskému priesmyku V ochrannej zóne mala nemecká branná moc právo „kedykoľvek zriaďovať vojenské objekty a držať ich obsadené silou, ktorú pokladá za potrebnú“ a vykonávať vojenské výsostné práva. Keď v roku 1941 žiadala slovenská vláda zónu (t.j. po napadnutí ZSSR) už zrušiť, Nemecko jej žiadosť odmietlo. Podrobnejšie informácie sú uvedené tu : otvoriť >>>

Poučíme sa z histórie?

Aj po uplynutí 80 rokov od podpisu tak ponižujúcej a suverenitu štátu výrazne obmedzujúcej zmluvy, by mala zostať zdrojom poučenia, ale aj varovania pre súčasnú generáciu a najmä pre časť jej politikov a ich politických strán.

( administrátor )

<<<  späť na hlavnú stránku.
Vymenené 25.4.2019 - Aktualizované 27.4.2019