|
ŽIVOTNÉ OSUDY FRANCÚZSKYCH BOJOVNÍKOV Z PORTRÉTOV
Na tejto stránke aú uvedené stručné životné osudy 20-tich francúzskych bojovníkov,
zvečnených na portrétoch akadem. sochárom Štefanom Pelikánom. Tieto portréty sú súčasťou
výstavy " Na večnú slávu synom Francúzska ! " od doby
jej vzniku.
Salvator Tony Arditty (* 20.10.1916 ) Po vpáde hitlerovských vojsk do Francúzska
sa zúčastnil obrany pevnosti Belford, kde 18.6.1940 padol do zajatia. Na druhý pokus
ušiel zo zajateckého tábora v Nemecku a dostal sa do Maďarska. Keď sa dozvedel o prípravách
na SNP prešiel na Slovensko a stal sa príslušníkom jednotky francúzskych dobrovoľníkov
kpt. G. B. de Lannuriena, kde bol veliteľom mínometnej skupiny a prieskumníkom. Zúčastnil
sa partizánskeho boja slovenských horách až do príchodu oslobodzovacích jednotiek.
Albert Acheray (*17.1.1919 +18.1.1988 ) Prevádzal skupinky francúzskych dobrovoľníkov
cez maďarsko-slovenské hranice, ktorách cieľom bolo bojovať v SNP. V jednotke kpt. G. B. de
Lannuriena bol prieskumníkom v hodnosti rotného. Počas partizánskej vojny bojoval v horách
Nízkych Tatier a v oblasti Poľany. Svoje spomienky z vojny a SNP zaznamenal v knihe "La brigade
Stefanik", vydanej Éditions France-Empire v Paríži v roku 1991. Zomrel v Paríži 18. januára
1988.
Jean Baptiste Boyer (*31.8.1922 ) Bol na nútených prácach v Rakúsku a v Dubnici nad
Váhom, odkiaľ odišiel s 18-člennou skupinou Francúzov do hôr, ktorá sa 9. 9. 1944 pripojila
k jednotke francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. de Lannuriena. Ako strelec z ľahkého guľometu
sa zúčastnil bojov pri Janovej Lehote v poslednej dekáde septembra 1944 a potom na
juhozápadnom úseku povstaleckého frontu. Koncom októbra 1944 prešiel s povstalcami do hôr
na partizánsky spôsob boja. Dňa 16. novembra padol do zajatia. Lesník Otto Tauchýn mu
pomohol pri úteku a zabezpečil úkryt v Hronci. Pokračoval v partizánskych akciách v
Slovenskom Rudohorí. Po spojení s oslobodzovacími jednotkami sa začiatkom júla 1945 vrátil
do vlasti. Od r. 1993 je predsedom Združenia francúzskych partizánov na Slovensku. O svojej
životnej púti a účasti v SNP napísal spomienkovú knihu " V boji za česť "(1999). Je čestným
občanom obce Hornec.
Roger Camberlyn (*23.5.1921 ) Bol na nútených prácach v Rakúsku a odtiaľ ho preložili do
zbrojovky v Dubnici nad Váhom, kde prišiel 16.8.1944. Začiatkom septembra odtiaľ ušiel a
pridal sa k jednotke francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. de Lannuriena. Bol prieskumníkom
2. čaty por. Jeana-Luca Lehmanna. Zúčastnil sa bojov pri Slovenskom Pravne,
Čremošnom, Svätom Kríži nad Hronom, Janovej Lehote a neskôr v okolí Hontianskych Nemiec a
Prenčova. Svoju bojovú činnosť na Slovensku zakončil v horách Malej Fatry v blízkosti obce
Čičmany, kde sa v apríli 1945 spojil s oslobodzovacími vojskami.
V povojnových rokoch zastával dlhší čas funkciu generálneho tajomníka Združenia
francúzskych dobrovoľných bojovníkov na Slovensku. V súčasnosti je jeho prezidentom.
Pierre Cornebois (*27.3.1916 +2005 ) Bol medzi prvými, ktorí v auguste 1944 prešli
z Maďarska na Slovensko, na partizánsku základňu v Kantorskej doline. Stal sa veliteľom
družstva a zástupcom veliteľa 2. čaty jednotky francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. de
Lannuriena. Zúčastnil sa od počiatku všetkých bojov jednotky, do ktorých bola na
povstaleckom fronte nasadená a neskôr partizánskej vojny v horách. Po vojne pokračoval
v službe vo francúzskej armáde. Po odchode do výslužby pracoval v továrni na
telekomunikačné prístroje. Niekoľko rokov bol podpredsedom Združenia francúzskych
partizánov na Slovensku. Zomrel v r. 2005.
Louis Cros (*20.10.1920 ) Začiatkom augusta 1944 prišiel do Dubnice nad Váhom, kde ho
nasadili na nútené práce. Odtiaľ v noci z 5. na 6. februára 1945 ušiel spolu so 186
Francúzmi k partizánom zväzku Ján Žižka. Zúčastnil sa partizánskej vojny v horách
v priestore Čičmian, Kamennej Poruby, Rajeckej doliny a Súľovských skál. O bojoch v SNP
napísal knihu, ktorej vydanie vo francúzskom a slovenskom jazyku pripravuje Klub
asi v r. 2008.
Georges Dallois (*15.11.1918 +16.9.2002 ) V bojoch proti Nemcom v júni 1940
padol do zajatia. Prešiel viacerými zajateckými tábormi odkiaľ sa pokúšal ujsť. Až na
štvrtý raz sa mu to podarilo a dostal sa do Maďarska. V polovici augusta 1944 ilegálne
prekročil maďarsko-slovenskú hranicu a prešiel na Slovensko. V Kantorskej doline v Turci
vstupil do jednotky kpt. de Lannuriena. Bol guľometčíkom do 3. čaty, s ktorou sa zúčastnil
bojov na povstaleckom fronte.
Po prechode povstalcov do hôr pokračoval v partizánskej vojne.
Bol ranený v horách nad Revúcou v prestrelke s nemeckou trestnou jednotkou a padol do
zajatia. Dostal sa opäť do zajateckého tábora a neskôr do viedenskej nemocnice, kde sa
dočkal oslobodenia.
V rokoch 1999 - 2002 bol prezidentom Združenia francúzskych dobrovoľných bojovníkov na
Slovensku. Bol čestným občanom Strečna. Zomrel 16. 9. 2002, krátko po návrate zo Slovenska.
Paul Maxime Donnadieu (*5.5.1914 ) V r. 1943 ho deportovali na nútené práce do
Rakúska. V lete 1944 bol preložený do Dubnice nad Váhom, odkiaľ začiatkom septembra ušiel
na povstalecké územie. Ako poručík bojoval v jednotke kpt. G. de Lannuriena. So
svojou skupinou zabránil postupu nemeckých tankov v priestore Žibritova. Po ústupe
povstalcov do hôr prežil zimu vďaka pomoci rodín Kedrovej a Hudecovej, baníkov z Medzibrodu
a obyvateľov obce Svätý Ondrej.
Svoj vrelý vzťah k Slovensku a jeho obyvateľom vyjadril v precítených básňach, ktoré
recitovali pri príležitosti osláv výročí SNP na pamätných miestach SNP. Je čestným občanom
horehronskej obce Medzibrod. Žije v Marseille.
<<< späť
Aktualizované 23.12.2007
|