Portréty dvadsiatich francúzskych bojovníkov v SNP a ich životné osudy
 (4. príloha k informácii Na večnú slávu synom Francúzska)
Na tejto stránke sú uvedené stručné životné osudy 20-tich francúzskych
 bojovníkov, zvečnených na portrétoch akad. sochárom Štefanom Pelikánom.
 Prezentované portréty sú súčasťou výstavy "Na večnú slávu synom Francúzska !
". Na tejto stránke je prezentovaných prvých 10 portrétov. Všetky sú doplnené
 stručnými informáciami o osudoch, publikovaných v knihe "Francúzi v SNP".
  
 
Salvator Tony  Arditty (* 20.10.1916 ) Po vpáde hitlerovských vojsk do
 Francúzska sa zúčastnil obrany pevnosti Belford, kde 18.6.1940 padol do zajatia.
 Na druhý pokus ušiel zo zajateckého tábora v Nemecku a dostal sa do Maďarska.
 Keď sa dozvedel o prípravách na SNP prešiel na Slovensko a stal sa príslušníkom
 jednotky francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. B. de Lannuriena, kde bol veliteľom
 mínometnej skupiny a prieskumníkom. Zúčastnil sa partizánskeho boja slovenských
 horách až do príchodu oslobodzovacích jednotiek.
 
 
 
Albert Acheray (*17.1.1919 +18.1.1988 ) Prevádzal skupinky francúzskych
 dobrovoľníkov cez maďarsko-slovenské hranice, ktorách cieľom bolo bojovať v SNP.
 V jednotke kpt. G. B. de Lannuriena bol prieskumníkom v hodnosti rotného. Počas
 partizánskej vojny bojoval v horách Nízkych Tatier a v oblasti Poľany. Svoje
 spomienky z vojny a SNP zaznamenal v knihe "La brigade Stefanik", vydanej
 Éditions France-Empire v Paríži v roku 1991. Zomrel v Paríži 18. januára 1988.
 
 
 
Jean Baptiste Boyer (*31.8.1922 ) Bol na nútených prácach v Rakúsku a v
 Dubnici nad Váhom, odkiaľ odišiel s 18-člennou skupinou Francúzov do hôr, ktorá
 sa 9.9.1944 pripojila k jednotke francúzskych dobrovoľníkov kpt. G. de Lannuriena.
 Ako strelec z ľahkého guľometu sa zúčastnil bojov pri Janovej Lehote v poslednej
 dekáde septembra 1944 a potom na juhozápadnom úseku povstaleckého frontu. Koncom
 októbra 1944 prešiel s povstalcami do hôr na partizánsky spôsob boja.  Dňa 16.
 novembra padol do zajatia. Lesník Otto Tauchýn mu pomohol pri úteku a zabezpečil
 úkryt v Hronci. Pokračoval v partizánskych akciách v Slovenskom Rudohorí. Po
 spojení s oslobodzovacími jednotkami sa začiatkom júla 1945 vrátil do vlasti.
 Od r. 1993 je predsedom Združenia francúzskych partizánov na Slovensku. O svojej
 životnej púti a účasti v SNP napísal spomienkovú knihu " V boji za česť "(1999).
 Je čestným občanom obce Hornec. 
 
 
Roger Camberlyn (*23.5.1921 ) Bol na nútených prácach v Rakúsku a odtiaľ
 ho preložili do zbrojovky v Dubnici nad Váhom, kde prišiel 16.8.1944. Začiatkom
 septembra odtiaľ ušiel a pridal sa k jednotke francúzskych dobrovoľníkov kpt. G.
 de Lannuriena. Bol prieskumníkom 2. čaty por. Jeana-Luca Lehmanna. Zúčastnil sa
 bojov pri Slovenskom Pravne, Čremošnom, Svätom Kríži nad Hronom, Janovej Lehote
 a neskôr v okolí Hontianskych Nemiec a Prenčova. Svoju bojovú činnosť na
 Slovensku zakončil v horách Malej Fatry v blízkosti obce Čičmany, kde sa v
 apríli 1945 spojil s oslobodzovacími vojskami. 
 V povojnových rokoch zastával dlhší čas funkciu generálneho tajomníka Združenia
 francúzskych dobrovoľných bojovníkov na Slovensku. Bol aj jeho prezidentom. 
 
 
Pierre Cornebois (*27.3.1916 +2005 ) Bol medzi prvými, ktorí v auguste
 1944 prešli z Maďarska na Slovensko, na partizánsku základňu v Kantorskej doline.
 Stal sa veliteľom družstva a zástupcom veliteľa 2. čaty jednotky francúzskych
 dobrovoľníkov kpt. G. de Lannuriena. Zúčastnil sa od počiatku všetkých bojov
 jednotky, do ktorých bola na povstaleckom fronte nasadená a neskôr partizánskej
 vojny v horách. Po vojne pokračoval v službe vo francúzskej armáde. Po
 odchode do výslužby pracoval v továrni na telekomunikačné prístroje. Niekoľko
 rokov bol podpredsedom Združenia francúzskych partizánov na Slovensku. Zomrel v
 r. 2005. 
 
 
Louis Cros (*20.10.1920 ) Začiatkom augusta 1944 prišiel do Dubnice nad
 Váhom, kde ho nasadili na nútené práce. Odtiaľ v noci z 5. na 6. februára 1945
 ušiel spolu so 186 Francúzmi k partizánom zväzku Ján Žižka. Zúčastnil sa
 partizánskej vojny v horách v priestore Čičmian, Kamennej Poruby, Rajeckej
 doliny a Súľovských skál. O bojoch v SNP napísal knihu, ktorej vydanie vo
 francúzskom a slovenskom jazyku pripravil Klub priateľov Francúzska a Slovenska
 v roku 2008. 
 
 
Georges Dallois (*15.11.1918 +16.9.2002 ) V bojoch proti Nemcom v júni
 1940 padol do zajatia. Prešiel viacerými zajateckými tábormi odkiaľ sa pokúšal
 ujsť. Až na štvrtý raz sa mu to podarilo a dostal sa do Maďarska. V polovici
 augusta 1944 ilegálne prekročil maďarsko-slovenskú hranicu a prešiel na 
 Slovensko. V Kantorskej doline v Turci vstupil do jednotky kpt. de Lannuriena.
 Bol guľometčíkom do 3. čaty, s ktorou sa zúčastnil bojov na povstaleckom fronte.
 Po prechode povstalcov do hôr pokračoval v partizánskej vojne.
 Bol ranený v horách nad Revúcou v prestrelke s nemeckou trestnou jednotkou a
 padol do zajatia. Dostal sa opäť do zajateckého tábora a neskôr do viedenskej
 nemocnice, kde sa dočkal oslobodenia.
 V rokoch 1999 - 2002 bol prezidentom Združenia francúzskych dobrovoľných
 bojovníkov na Slovensku. Bol čestným občanom Strečna. Zomrel 16.9.2002, krátko
 po návrate zo Slovenska. 
 
 
Paul Maxime Donnadieu (*5.5.1914 ) V r. 1943 ho deportovali na nútené
 práce do Rakúska. V lete 1944 bol preložený do Dubnice nad Váhom, odkiaľ
 začiatkom septembra ušiel na povstalecké územie. Ako poručík bojoval v jednotke
 kpt. G. de Lannuriena. So svojou skupinou zabránil postupu nemeckých tankov v
 priestore Žibritova. Po ústupe povstalcov do hôr prežil zimu vďaka pomoci rodín
 Kedrovej a Hudecovej, baníkov z Medzibrodu a obyvateľov obce Svätý Ondrej. 
Svoj vrelý vzťah k Slovensku a jeho obyvateľom vyjadril v precítených básňach,
 ktoré recitovali pri príležitosti osláv výročí SNP na pamätných miestach SNP.
 Bol čestným občanom horehronskej obce Medzibrod. Žil v Marseille. 
Stránka je po havárii archívneho počítača v rekonštrukcii. 
 << späť stránku "Na slávu..."
 <<< späť
 na stránku "franslo"
 administrátor © 2008 / 2024
 |