Trianonská mierová zmluva zo 4. júna 1920 a Slovensko

Posádkový klub Trenčín pripomenul verejnosti 100. výročie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy putovnou výstavou Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Celkom trinásť panelov výstavy s názvom "Trianonská zmluva 1920, Versaillský systém a Slovensko" bolo prezentovaných vo výkladoch PK Trenčín na Hviezdoslavovej ulici čís. 16 od 22. júla až do 31. augusta 2020.

Podpis Trianonskej mierovej zmluvy s Maďarskom zo 4. júna 1920 patrí jednoznačne medzi najvýznamnejšie míľniky dejín strednej a juhovýchodnej Európy. Zmluva medzinárodno-právne definitívne spečatila rozpad historického Uhorského kráľovstva a vznik nástupníckych štátov. Bola jedným z výsledkov porážky Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. Víťazné mocnosti tohto konfliktu, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Spojené štáty americké a Japonsko sa rozhodli vyjsť v ústrety požiadavkám národných hnutí jednotlivých národností monarchie a podporiť ich úsilie o vytvorenie nezávislých štátov v strednej a juhovýchodnej Európe. Toto rozhodnutie potvrdili Trianonská mierová zmluva podpísaná Maďarskom a Saint-Germainská zmluva podpísaná10. septembra 1919 s Rakúskom. Oba zároveň spolu s Versailleskou mierovou zmluvou podpísanou s Nemeckom 28. júna 1919 a zmluvou s Neuilly-sur-Seine uzavretou 27. novembra s Bulharskom rozhodli o povojnových hraniciach Európy v nasledujúcich dvoch desaťročiach a stali sa základom medzinárodných vzťahov na kontinente.

0994m1
Rozdelenie územia bývalého Uhorska medzi nové nástupnícke štáty
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

Podpisom Trianonskej mierovej zmluvy sa definitívne zavŕšil proces vyčleňovania územia Slovenska z historického Uhorska a jeho integrácia do novovzniknutej Československej republiky. Tento proces sa na jeseň 1918 prihlásením sa Slovákov k novému štátu Martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918 iba odštartoval. Skončil sa až po takmer dvojročnom procese zákulisného diplomatického vyjednávania, ale aj tvrdých ozbrojených stretov medzi československým vojskom a jednotkami striedajúcich sa maďarských režimov. Slovensko bolo prvýkrát v dejinách definované ako územie s presne stanovenými hranicami a stalo sa objektom medzinárodnej politiky. Keďže Slovensko neexistovalo v rámci Uhorska ako administratívny región, nemalo ani svoje hranice. Pred rokom 1918 sa pod týmto termínom rozumelo iba približne 16 hornouhorských žúp obývaných slovenským etnikom. Určenie hranice medzi novou Československou republikou a Maďarskom predstavovalo kardinálny problém. Hranicu bolo treba prvý raz oficiálne vytýčiť. So žiadnou inou hranicou nového štátu taký problém nebol, pretože sa nimi okrem osobitného prípadu Podkarpatskej Rusi stali s malými výnimkami historické hranice Českého kráľovstva resp. historická severná hranica Uhorska. Podrobnejšie informácie sú v sprievodnej publikácii (skladačke) vydanej HÚ SAV k výstave.

Skladačky k výstave boli pre záujemcov k dispozícii bezplatne v PK Trenčín aj s prezenčnou listinou pred pracoviskom informátora. Informácia z otvorenia výstavy v Brezovej pod Bradlom je tu : otvoriť >>>

Blok súvisiacich informácií sa začína tu : O územie Slovenska sa muselo v rokoch 1918 - 1919 dlho bojovať

( administrátor )


<<<  späť na hlavnú stránku.
Vložené 1.9.2020 - Aktualizované 17.9.2020