Úspešný boľševický prevrat v Rusku zásadne zmenil vývoj spoločnosti v 20. storočí
obr.07007ca obr.07007cb obr.07007ea obr.07007fa obr.07007fb

Boľševici 7. novembra 1917 prevzali vládu v Rusku
( informácia bude postupne rozšírená )

V lete 1914 sa začala do tej doby najväčšia vojna v histórii ľudstva, ktorá sa však stala pre zaostalé Rusko vojenskou aj ekonomickou pohromou. Cár Mikuláš II. vládol až príliš zaostalému režimu, ktorý dokázal v jeho obrovskej krajine postaviť veľmi početnú armádu, ale nedokázal ju vybaviť na vedenie dlhej a vyčerpávajúcej vojny. Veľmi dobre vycvičené armády Nemecka a Rakúsko-Uhorska zatlačili po prvých úspechoch ruskú armády ďaleko na východ krajiny. Obrovské straty na východnom fronte zdecimovali kádrové ozbrojené sily, ako aj ich cárovi oddaný veliteľský zbor. Keď sa v štáte po dvoch rokoch vojny prejavil nedostatok potravín aj základných životných potrieb, udalosti nabrali nečakane rýchly a desivý spád. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

obr.07007ca obr.07007cb
K protestujúcim obyvateľom Petrohradu sa pridalo aj vojsko
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Vo štvrtok 8. marca (t.j. 23. februára podľa "juliánskeho" kalendára) 1917 vyšlo do ulíc v Petrohrade takmer sto tisíc ľudí. Keď sa na druhý deň k nim pridalo aj vojsko, vláda rezignovala a štátny aparát sa rozložil. Už 13. marca revolucionári zostavili dvanásťčlenný výbor Štátnej dumy aj novú Dočasnú vládu. Keď po dvoch dňoch cár Mikuláš II. pod tlakom situácie abdikoval, v Rusku sa skončila vláda dynastie Romanovcov aj 196 rokov trvajúca éra ruského impéria a rodina cára bola deportovaná na Sibír. Rusko však zostalo vo vojne a Dočasná vláda, zostavená z umiernených menševikov a eserov, nedokázala po februárovej revolúcii riešiť nahromadené problémy, ktoré sa v porevolučnej anarchii a chaose vyostrili. Radikálni boľševici, ktorí sa do Dočasnej vlády vôbec nedostali, kritizovali všetko a všetkých.

Obr.07007cc
Zimný palác ruských cárov sa stal sídlom Dočasnej vlády
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Po februárovej revolúcii sa opakovane pokúšajú prevziať moc z väzení, vyhnanstva na Sibíri aj zo zahraničia sa vracajúci boľševici, štedro podporovaní Nemeckom aj USA. Ich taktika ozbrojených pouličných šarvátok s politickými oponentmi sa neosvedčila, boli preto väznení, alebo utiekli do exilu, vrátane ich vodcu Uľjanova - Lenina. Do čela Dočasnej vlády sa dostal Kerenskij, ktorý však nutne potreboval získať armádu pre pokračovanie vojny proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Kerenskij sa však obával viac veliteľa ruskej armády generála Kornilova než boľševikov rozvracajúcich vojsko aj štátnu správu. Po jeho odstránení z funkcie vo vláde si však znepriatelil armádu a Kornilov vyzval „ruský ľud“ na ochranu svojej zeme.

Obr.07007cd
Dočasná vláda riadila vzniklú Ruskú republiku od marca 1917
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Boľševici po skončení prenasledovania vládou zostali nerozhodní a Lenin, ktorý sa po návrate zo švajčiarskeho exilu skrýval vo Fínsku, ich vyzval na ďalšie násilné akcie. Poveril Trockého vykonaním prevratu a prevzatím moci v Petrohrade, ten však plánoval prevziať moc "legálnou cestou" a preto dosadil svojich ľudí do zastupiteľských úradov. Informácie o príprave prevratu boľševikmi Kerenskij podcenil a dal zatvoriť iba časť ich novín. Trockij počas neprítomnosti Lenina pomohol obnoviť činnosť ich zdemoralizovanej strany a pripravil ju na budúce úlohy. Keď sa Lenin v prestrojení vrátil do Petrohradu, vypracoval nový plán prevratu, ktorý už bol kombináciou vojenských a politických nátlakových opatrení.

obr.07007ea obr.07007eb
Krížnik Aurora a oddiel žien určený k ochrane Zimného paláca
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Ďalší postup si boľševici prerokovali na ilegálnom zasadaní ústredného výboru 27. októbra. Na mestskom zjazde 4. novembra si vyzbrojili tzv. červenú gardu, sformovanú z vojenského revolučného výboru Milverkom, utvoreného petrohradským sovietom na obranu mesta pred očakávaným útokom Nemcov. Dočasná vláda predpokladala, že boľševická rebélia sa skončí fiaskom ako v júli, lebo zdanlivo disponovala prevahou vojenských jednotiek v meste a okolí. V noci zo 6. na 7. novembra začali červené gardy bez jediného výstrelu obsadzovať kľúčové objekty v meste. Jedinou významnou budovou neobsadenou boľševikmi bol Zimný palác, na ktorý sa červené gardy neodvážili zaútočiť.

obr.07007fa obr.07007fb
Útok oddielu červenej gardy na Zimný palác
a ochrana boľševickej centrály v Smolnom
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Na signál výstrelom z dela z kotviaceho starého krížnika Auróra o deviatej hodine večer 7. novembra (25. októbra podľa juliánskeho kalendára) 1917 jednotky boľševikov vtrhli do sídla Dočasnej vlády v Zimnom paláci. Na odpor sa postavili iba jednotky kadetov, ale aj tie sa na pokyn ministerského zboru vzdal. Nadránom 8. novembra boli členovia Dočasnej vlády pozatýkaní až na Kerenského a uväznení v Petropavlovskej pevnosti. Kerenskij tajne opustil Dočasnú vládu, aby zohnal pomoc od armády. Do Petrohradu sa však už nikdy nevrátil. Akcia červených gárd bola prezentovaná ako prevzatie moci Sovietom (Radou) od neschopnej vlády a výkonný výbor Sovietu, zvolaný boľševikmi, ich palácový puč potvrdil. Boľševický prevrat v meste si takmer nikto nevšimol a boľševici si ho neskôr premenovali ako „Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu.“ Aj keď sa začala nenápadne, v nasledujúcich dňoch a rokoch zásadne ovplyvnila vývoj nielen v Rusku, ale aj v celom svete. Výrazne poznamenala celé 20. storočie a jej vplyv na život ľudí pretrval až dodnes.

Pokračovanie je na informácii č. 015 : otvoriť >>>

Odkazy na súvisiace externé informácie sú tu : otvoriť >>>

( administrátor použil fotografie aj z Wikipedie )


<<<  späť na hlavnú stránku
Vymenené 7.11.2017 - Aktualizované 12.11.2017